Belgická hardcoreová scéna sa pomaly, ale isto stáva svetovým pojmom. Zásluhu na tom majú určite aj miestne hviezdy nátlakového metalcoreu RISE AND FALL, ktoré Belgické kráľovstvo v podstate dostali na „coreovú mapu sveta“.

Avšak v posledných rokoch sa z krajiny začali ozývať omnoho zaujímavejšie veci okolo takzvanej CHURCH OF RA. Jej lídrami sú AMENRA, ktorých gitarista a bubeník sa spojili s temnými rockermi z THE BLACK HEART REBELLION a založili si ďalšiu kapelu - black metalom smrdiacu hardcoreovú beštiu HESSIAN.

Okrem vzájomnej náklonnosti v podobe spoločných splitiek si všetky tieto kapely organizujú vernisáže (vokalista AMENRA Colin Eeskhout sa prezentuje pôsobivými inštaláciami, súsošiami a obrazmi) a koncerty, napríklad dnes už legendárne vystúpenie pod zjednocujúcim názvom CHURCH OF RA.

OATHBREAKER nie sú výnimkou. S kolektívom CHURCH OF RA sú spojení osobou Lennarta Bossua, gitaristu AMENRA. Hudba OATHBREAKER je však omnoho svižnejšia ako AMENRA, surovejšia a hlavne omnoho viac hardcore.

Mnohí týchto mladíkov prirovnávajú k mixu posledných albumov CONVERGE a black metalu, čo je na jednej strane celkom výstižné, ale na druhej aj mierne zavádzajúce.

OATHBREAKER ľahko zapadli medzi kapely z Deathwish Inc. a nie sú prvou kapelou, ktorá tu koketuje s black metalom (DEAFHEAVEN). Trúfam si však povedať, že práve oni sú jednoznačne najoriginálnejším zoskupením, ktoré pod hlavičkou vydavateľstva figuruje.

V čom sú Belgičania iní, je spôsob kombinovania žánrov. Vedia nájsť pomyselný stred medzi chaotickým hardcoreom, agresívnym, ale zároveň melodickým black metalom a valivým sludge metalom. A píšu dobré skladby, ktoré odkrývajú svoj potenciál aj po mnohých vypočutiach a určite sa nestratia v širokej konkurencii (HESSIAN, crust-blackoví Američania YOUNG AND IN THE WAY alebo výsostne technickí Fíni z HAAPOJA).

OATBREAKER majú neuveriteľný cit pre dynamiku. Na „Eros|Anteros“ sa samozrejme nájdu aj údernejšie „jednoduchšie“ skladby (vynikajúca „Upheaval“ znie ako jam session Abbatha s Kurtom Ballouom). OATHBREAKER sa však snažia omnoho viac pracovať s atmosférou a melódiami (naliehavá „The Abyss Looks Into Me“ a opätovne nahratá sludgeová „Agartha“ zo splitka s AMENRA), pričom do svojich skladieb vždy zamiešajú poriadnu dávku temného napätia.

Nie je čo vytýkať. Od úvodného, ambientne ladeného intra, cez strhujúcu „No Rest For The Weary“ až k záverečnej post-rockom zaváňajúcej „amenrovskej“ citovej žmýkačke „Clair Obscur“ je to jazda šialenou horskou dráhou v zábavnom parku plnom skazených radostí.